Mám otázku na nás rodičov.

Je to chyba?

Čo keď dieťa v minulosti už ružovú vežu postavilo a poskladať ju od najväčšieho po najmenšiu už nie je pre neho výzva.

Na poslednej hodine "Monte - štvrtku" som bola najprv prekvapená, keď Michaelko poskladal vežu týmto spôsobom. Po chvíli som zobrala telefón a vyfotila jeho výtvor s nadšením. "Skvelé ako veža stojí" uvedomujem si pritom, s akou jemnosťou v rukách musel jednotlivé dieliky ukladať tak, aby pevne stála. Mali sme radosť obaja a o tom to je. Majme radosť zo snahy, kreativity a učme sa spontánnosti.

V klasickom školskom systéme je chyba trestaná alebo ohodnotená známkou, avšak v živote je potrebné nebáť sa chýb ak chceme niečo kreatívne napríklad vytvoriť . Pre mňa je práca s chybou úžasný prostriedok na ceste osobného rozvoja.

"CHYBA"

Mnohé z Montessori pomôcok umožňujú kontrolu správnosti. Upozornenie na chybu, ktoré poskytuje materiál a nie učiteľ, vedie dieťa k hľadaniu správneho riešenia bez pocitu, ktorý vyvoláva kritika alebo oprava chyby dospelým. Dieťa nie je tak závislé na tom, aby učiteľ jeho aktivitu posúdil – samé zistí, či je to v poriadku, alebo treba ešte precvičovať, či hľadať iné riešenie. Rozvíja si tak nezávislosť, sebadôveru, sebaúctu, analytické myslenie. Samostatne zvládnutá výzva mu prináša pocit zadosťučinenia.

Montessori učiteľ sa snaží vytvoriť pozitívny vzťah k chybe – chyba nie je nič zlé, je náš priateľ, pomáha nám zistiť, čo ešte nevieme, ukazuje nám, čo si máme ešte zlepšiť, doplniť, na čom máme ešte pracovať. Najlepšie sa učíme na vlastných chybách.